Tím vedcov z Washingtonskej univerzity a Microsoft Research demonštroval ďalšie zlepšenie vo výskume využitia DNA ako materiálu na ukladanie dát, keď otestoval systém s prístupom k dátam na náhodných zvolených pozíciách s uloženými výrazne viac dátami ako doterajšie podobné pokusy.
Súčasné úložné technológie ukladajú dáta zmagnetizovaním plôšok záznamového média, napríklad u HDD a pások, ukladaním elektrického náboja, u flash pamäte, a u novších technológií nastupujúcich po flash zmenou vlastností a napríklad odporu látok.
Tieto technológie priemerne na jeden bit uložených dát potrebujú z princípu veľmi veľké množstvo atómov a majú svoje limity hustoty uložených dát. Do budúcnosti je perspektívnym ukladanie dát na úrovni atómov respektíve molekúl, u ktorých je možné dosahovať o viacero rádov vyššie hustoty. Jednou z vhodných chemických látok pre takéto ukladanie je DNA kódujúca informácie striedaním štyroch základných nukleotídových báz, pre svoju efektívnosť, stálosť a odolnosť overenú prírodou.
Vedci v experimentoch majúcich ešte veľmi veľkú rezervu dosiahli v minulom roku hustotu ukladaných dát do DNA aj 215 petabajtov, teda 215 tisíc terabajtov, na jeden gram.
Staršie predstavenie projektu skúmania ukladania dát do DNA (video: Microsoft Research)
Pre ukladanie dát do DNA zatiaľ síce zďaleka nemáme k dispozícii technológie s potrebným pomerom ceny a výkonu, vedci ale postupne inkrementálne zlepšujú dosiahnuté parametre ukladania v ich experimentoch.
Tím z Washingtonskej univerzity a Microsoft Research aktuálne nenašiel prevratnú novú technológiu, využil ale známe a overené techniky na dosiahnutie lepšieho výsledku ako doterajšie experimenty.
Do DNA uložil spolu 35 súborov o veľkosti od 29 KB po 44 MB a celkovej veľkosti najskôr 200 MB, neskôr experiment zopakoval so 400 MB. Dáta uložil samozrejme násobne a s opravnými kódmi do viac ako 13 miliónov syntetizovaných rozličných DNA sekvencií o dĺžke 150 nukleotídových báz. Každá sekvencia má pripojený ešte reťazec s adresou tejto sekvencie.
Aby pre prečítanie iba vybranej časti dát nebolo potrebné sekvenovať všetky dáta, k sekvenciám ešte pridali špeciálne reťazce, ktoré pri použitej technike duplikovania DNA vlákien umožňujú zo vzorky s uloženými dátami namnožiť len sekvencie s daným konkrétnym reťazcom.
Vedci pritom pridali rovnaké špeciálne reťazce všetkým sekvenciám rovnakého súboru, pri čítaní si je tak možné zvoliť ktorý súbor sa ide prečítať a následne stačí sekvenovať iba dáta tohto súboru.
Aká bola výsledná hustota uložených dát pri tejto metóde, koľko by stálo uloženie jednotky dát syntetizovaním DNA takýmto spôsobom a koľko prečítanie vedci rovnako ako detaily kódovania v zverejnených informáciách neuvádzajú, nepochybne je ale zatiaľ technológie ešte pomerne ďaleko od naozaj skutočného nasadenia.
raz to pride, verim tomu, odstrihnem si necht alebo odrezem kus zhrubnutej koze na pate alebo kus predkozky a mam 10TB miesta na porno. otazka je trvacnost....
Hmm... a ja som si podľa nadpisu myslel, že DSL.sk založil technologický inkubátor a túto technológiu vyvíjajú Slováci.
No keďže to robí Microsoft, tak technológia bude použiteľná v X-tej verzii Windows 10, takže ďakujem, neprosím !
Re: ............
Od: Dr Krtek
|
Pridané:
22.2.2018 8:37
No logicky zelezo je tazsie, ale je mozne, ze pri cistom DNA bude tazsie to DNA, je to zakerna otazka... ale podla mna teda to DNA. Napis, prosim odpoved, aby som vedel ci som si tipol spravne. Dakujem.
pekne, ale k skutocnym hraniciam narabania s informaciami sme sa este nepriblizili, v podstate sme od nich nechutne a hnusne daleko (sme iba v 8% cesty na logaritmickej skale a napr. v dosiahnuti rychlosti sme az cca v 25% na logaritmickej skale)
Vsimol som ze dsl.sk ale aj ine portaly s oblubou pouzivaju prvu osobu mnozneho cisla v pripade vacsich objavov. Zaujimalo by ma ako by vyzerali titulky aj v pripade vacsich failov ako napriklad "Objavili sme chyby v nasich procesoroch Intel."
Vzhľadom na to, že súdy sú zavalené veľkým počtom podaní a tiež tej skutočnosti, že súdne konanie je finančne náročné, odporúčame využívať súdy len v krajnom prípade. Často stačí trochu dobrej vôle na obidvoch stranách a spor, ktorý by sa mal riešiť súdnou cestou, sa ukončí mimosúdnou dohodou strán. Ideš?
neprihlásený 
