neprihlásený Sobota, 20. apríla 2024, dnes má meniny Marcel
Vedci odmerali rýchlosť rozpínania vesmíru novým spôsobom

Značky: vesmírveda a výskum

DSL.sk, 23.1.2019


Vedci z Kalifornskej univerzity v Los Angeles aktuálne zverejnili nové merania Hubblovej konštanty, ktorá určuje ako rýchlo sa rozpína vesmír, novým spôsobom respektíve pomocou nových dát.

Podľa súčasného modelu vesmíru sa tento rozpína takým spôsobom, že rýchlosť akou sa vzďalujú od seba objekty je priamo úmerná ich vzdialenosti a koeficientom je práve Hubblova konštanta.

Jej doterajšie merania ale prišli s rozličnými výsledkami, od cca 67 do 73 kilometrov za sekundu na megaparsek. Pre to existuje viacero možných vysvetlení, buď možu byť niektoré alebo aj všetky merania nepresné s takouto chybou alebo nemusí byť správny súčasný model vesmíru. Pre vyjasnenie týchto rozdielov sú tak potrebné ďalšie metódy a zdroje dát.

Vedci teraz mierne modifikovali spôsob zisťovania konštanty, ktorý v rámci projektu H0LiCOW použili už v minulosti. Tento spôsob zisťuje vzdialenosť kvazarov, centier galaxií vyžarujúcich veľké množstvo elektromagnetického žiarenia, smerom ku ktorým sa z nášho pohľadu v ceste nachádza iná galaxia schopná silnou gravitáciou ohýbať svetlo z tohto kvazaru.


Dvojitý obraz kvazaru z Hubblovho vesmírneho teleskopu, kliknite pre zväčšenie (foto: Hubblov teleskop / NASA / UCLA / Tommaso Treu / Simon Birrer)



H0LiCOW pozoroval kvazary, ktoré sme kvôli tomuto ohybu videli štvormo. Pri každej kópii obrazu letí svetlo po mierne inej trajektórii, pričom je možné detekovať časový posun týchto signálov pri zmene intenzity zdroja. To následne spolu s predpokladanými parametrami galaxie umožňuje vypočítať vzdialenosť kvazarov a spolu so vzájomnou rýchlosťou zistenou z miery červeného posunu vlnových dĺžok svetla z kvazaru aj Hubblovu konštantu.

Takýchto kvazarov je ale pomerne málo a vedci teraz modifikovali techniku, aby fungovala aj na kvazaroch ktoré kvôli ohybu svetla vidíme dvakrát. Takýchto kvazarov by malo byť až päťkrát viac, čo umožní mnohé ďalšie merania, aj keď predpokladane vo všeobecnosti pozorovania jedného kvazaru s dvomi obrazmi dajú potenciálne menej presné informácie ako štvoritého.

V každom prípade na demonštrovanie novej techniky vedci použili snímky kvazaru SDSS J1206+4332 za niekoľko rokov a na ich základe vypočítali Hubblovu konštantu na 68.8 km/s na Mpc. To je bližšie hodnotám zisteným meraním vesmírneho mikrovlnového žiarenia pozadia pomocou satelitu Planck v roku 2015, ktorá dosahuje cca 66.93 km/s na Mpc, ako pôvodným meraním projektu H0LiCOW.

Vzhľadom na takmer identickú metódu vedci teraz svoje merania skombinovali ale aj s dátami z troch meraní H0LiCOW a pri takomto prístupe hodnotu konštanty odhadli na 72.5 km/s na Mpc.


      Zdieľaj na Twitteri



Najnovšie články:

NASA otestuje nový vesmírny pohon v podobe solárnej plachty
V najbližších dňoch bude spustený nový vysielač digitálneho rádia
Seriál Fallout podľa počítačovej hry bude mať pokračovanie
Budúci týždeň budú vydané dve dôležité linuxové distribúcie
Špehovacie satelity SpaceX už snímkujú Zem, s vyšším rozlíšením ako doterajšie


inzercia



Diskusia:
                               
 

Za ako dlho pride bod ked rychlost rozpinania bude tak velka ze nebude mozne cestovat ani na tie najblizsie objekty ? Pripadne co sa stane ked rychlost rozpinania dosiahne rychlost svetla ?
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Akoze by si uz nebol schopny ani vytlacit papier cez wifi vo vedlajsom kancli? To uz ani kvety potom neposles...
Odpovedať Známka: 1.8 Hodnotiť:
 

vytlačiť bude môcť, ale už preň neodkráča...
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

je sranda ked si vedci myslia ze nieco vedia a pritom vedia barani prd
Odpovedať Hodnotiť:
 

to je rozpinanie galaxii medzi sebou.. nemusis sa obavat, ku hviezdam v nasej galaxii sa bude dat cestovat stale..
ta rychlost rozpinania je konstanta rozpinania vesmiru, takze by sa nemala zvysovat, aj ked sa vravi ze sa rozpinanie vesmiru zvysuje asi nejakou temnou energiou.. Co sa tyka rychlosti svetla, tak hypoteticky sa kraje vesmiru, "ak nejake existuju" mozu od seba uz davno vzdalovat nadsvetelnou rychlostou v obidvoch smeroch, takze sa tam jednoducho neda dovidiet. Tieto informacie su davno nenavratne stratene. A predpokladam, ze na tych koncoch vesmiru nikto fyzicky netusi ze by sa mohli pohybovat nadsvetelnou rychlostou voci opacnemu koncu vesmiru..
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Dovolím si oponovať. To rozpínanie je rovnomerné, takže nakoniec postihne aj hviezdy v rámci jednej galaxie a nakoniec aj predmety vzdialené (pôvodne) jeden meter, len to bude o pekných pár biliónov (triliónov, quadriliónov...?) rokov neskôr...
Na najbližších pár miliárd rokov je gravitácia hviezd v galaxii o toľko rádov väčšia, že to nebude mať žiaden efekt. Ale logicky, keď máš jeden parameter (konečnú) konštantu (gravitácia) a druhý, ktorý rastie (rýchlosť rozpínania), nakoniec ten druhý musí prerásť ten prvý, bez ohľadu na to, ako pomaly rastie.
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

To posledné vôbec nie je pravda. 1/(1 + e^-x) stále rastie, napriek tomu je menšie, ako 2.
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Grador použil takzvanú sedliacku logiku :)
Odpovedať Známka: 8.7 Hodnotiť:
 

Veď hej, to zväčša dobre funguje pri oraní poľa a podkúvaní koňa, ale pri kozmológii a kvantovke ani nie :-)
Odpovedať Známka: 8.9 Hodnotiť:
 

Ale zato je podla nej, ze ak sa rozpinanie tohto vesmiru cisiel netyka, protiargumentacia matematickymi konstantami v nom dobra leda k hovnu, priekazne jasne.
Odpovedať Známka: -4.1 Hodnotiť:
 

az na to, ze bolo povedane, ze rozpinanie vesmiru je linearne
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

To čo píšete je síce pravda, ale my tu hovoríme o RÝCHLOSTI rozpínania (čo je druhá derivácia), teda laicky, vzdialenosť, o ktorú sa vesmír v konštantnom čase zväčší stále rastie, a nie klesá, ako vo vašom vzorci. A táto vzdialenosť je to, čo porovnávame s gravitačnou príťažlivosťou, respektíve rýchlosťou svetla, čo je tiež vzdialenosť za konštantný čas.

Bohužiaľ, moje vysvetľovacie schopnosti nie sú na takej úrovni, aby som to objasnil presnejšie, a momentálne si nespomínam, v ktorej publikácii som videl presné výpočty a hlavne polopatistické vysvetlenie :(
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Preto reagujem iba na tú poslednú vetu, proste nie je pravdivá, to je všetko. Ale inak je to dobre. Scale factor a(t) stále rastie, takže d/dt a(t) je kladné. Aj d^2/dt^2 a(t) je kladné, takže to, čo na začiatku bolo od seba 1 meter, bude od seba stále ďalej, a rýchlosť tohoto rozpínania bude stále väčšia, až prerastie c a tieto objekty sa už nebudú nikdy vidieť.

Lenže lokálne meraná rýchlosť rozpínania, čo je práve Hubblova konštanta H, klesá. Takže ak je dnes odo mňa niečo 1 Mpc, o nejaký veľký čas (povedzme 10 miliárd rokov) bude odo mňa 2 Mpc. Lenže o 20 miliárd to už nebude 4 Mpc, ale iba povedzme 3.5 Mpc. Stále platí, že vzdialenosť rastie do nekonečna, aj rýchlosť, ktorou sa to odo mňa vzďaľuje. Raz prekoná aj c, a teda sa mi to navždy stratí.

Lenže nikdy sa nestane, že by rýchlosť lokálneho rozpínania vyletela nad c, naopak, tá bude stále menšia. Teda ak v budúcnosti je odo mňa predmet 1 Mpc, o rovnakých 10 miliárd rokov sa nevzdiali na 2 Mpc, ale trochu menej.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Grigar hovoril na prednaske nieco take ze temna energia sa oproti hustote vesmiru nezrieduje, takze v 1km3 vesmiru sa percentualne zvysuje jej podiel a preto sa rozpinanie zrychluje, ak sa mylim opravte ma. Mne celkom nieje jasne rozpinanie vesmiru v nasej mierke, ked vystrelim dokonalu 1m dlhu tyc do vesmiru a bude obiehat niekde v medzigalaktickom priestore tak sa jej dlzka(povedzme ze vieme merat absolutne) bude menit ? alebo el. magneticky sily ktore drzia tu tyc pokope budu stale silnejsie a jej dlzka sa teda nezmeni nikdy, len vzdialenost medzi galaxiami bude stale rast nejakym tempom.
Odpovedať Známka: 4.3 Hodnotiť:
 

Sily nebudú silnejšie. Tyč proste drží pokope kohéznymi silami (čo je vlastne elektromagnetická interakcia), a tie sú (pokiaľ vieme) konštantné. Priestor sa môže naťahovať, ale tyč to necíti, vzájomné interakcie atómov sú o mnoho rádov silnejšie, než nejaké naťahovanie priestoru.

Kebyže máš dve stojace izolované častice, ktoré navzájom nejak neinteragujú, potom by sa vzdialenosť medzi nimi mala pomaličky zväčšovať.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

2 castice spolu vzdy interaguju podla specialnej aj vseobecnej teorie relativity. Priestor, ktory zaplnuju sa deformuje, nech su akokolvek male, resp. malo hmotne.

Tyc sa bude deformovat vzdy, aj ked na jej castice posobia mocne slabe, ci silne atomove sily proti sile rozpynania priestoru, ktory zaplnuju.

Tyc to bude vzdy citit. Bude to trvat sice velmi dlho, ale deje sa to neustale. Teoria tresku dala kazdej castici hybnost a ak to chapem spravne, zakladny zakon fyziky hovori, ze energiu nie je mozne zrusit. Neutrina a fotony nevynimajuc.
Odpovedať Hodnotiť:
 

tak treba si pockat, kym americki vedci zistia, ze sa gravitacna energia centralnej ciernej diery v nasej galaxii zmensuje a galaxia sa sice pomalicky ale iste roztahuje a rozpina do vsetkych stran..
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Haluz je, ze ti co sa pohybuju nadsvetelnou rychlostou sa nepohybuju rychlejsie ako svetlo (to sa neda). Relativita je pekna haluz, zaber na mozog...
Odpovedať Známka: -7.1 Hodnotiť:
 

ono je to uplne jednoduche.. ta rychlost svetla sa vstahuje na zdroj svetla.. kedze vo vesmire sa vsetko niekam pohybuje, mozeme povedat ze nieco stoji pevne a vsetko ostatne sa hybe. Je to sice somarina, ale svetlu ako takemu ktore opusti svoj zdroj sa to takto priekazne najviac paci..
To je prosim zakon "Uja Horara"..
Odpovedať Známka: 4.5 Hodnotiť:
 

Nie, nieje to jednoduche (uz vobec nie uplne).
Ta rychlost sa nevztahuje na zdroj svetla.
Je to elementarna vlastnost vesmiru. Ja by som to vyjadril "je to rychlost akou sa siri casopriestor" alebo (maximalna) rychlost sirenia infromacie(i) v tomto nasom vesmire.
Tazko tie veci vyjadrovat jazykom ktory si ludia vytvorili na beznu komunikaciu. Podobne ako kvantove javy (tam je to asi este horsie). To je jeden z duovodov, preco tie veci priemerny clovek tazko pochopi.
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

ale nás sa to netýka
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

Rychlost akou sa siri casopriestor na okraji vesmiru je irelevantna.. Z pohladu kraja vesmiru to zase vyzera ze cely vesmir sa vzdaluje od kraja.. aj nasa galaxia sa z tohto pohladu moze javit ze ma nadsvetelnu rychlost, aj ked my mame dojem ze sme stredom vesmiru a vsetko sa vzdaluje od nas..
Pre svetlo samotne sa zdroj svetla samozrejme nepohybuje. Kedze vo vesmire nemame nikde ziadny pevny bod ku ktoremu by sme vedeli porovnavat rychlosti inych telies, prakticky sa moze nasa galaxia pohybovat oproti galaxii na kraji vesmiru ktoru uz nemame sancu vidiet, rychlejsie ako rychlost svetla.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Nechce sa mi tu znova pisat ze "nie, to sa neda" aby som dalej nerozvetvoval diskusiu pod clankom ale nemozem pozerat na ten prispevok z 18:41 tak predsa len pisem.

Teda NIE. Aj ked sa bude od teba Jozko vzdalovat rychlostou 200 Mm/s a Ferko takisto 200 Mm/s opacnym smerom tak sa Ferko od Jozka nebude vzdalovat rychlostou 400 Mm/s. 300 je v tomto vesmire limit - v podstate nekonecno. A nekonecnou rychlostou sa dostanes na lubovolne miesto za nulovy cas. Lebo v=s/t a ked prejdes lubovolnu vzdialenost (s) za nulovy cas (t) tak ides nekonecnou rychlostou (delenie nulou).
Nieje to tema na 800 znakove diskusie ale zda sa ze mas potencial tak studuj a studuj (zdroje najdes aj on-line) az to raz pochopis. I ked nieje to lahke ako som pisal 14:47
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Presne tak. Keby napriklad jeden zastavil, druhy uz nemoze zlavit na menej ako polovicku, inak by sa priekazne zrazili.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

no pokial by Ferko s Jozkom na seba svielili svetlom pocas zrychlovania, videli by navzajom vo svetle toho druheho cerveny posuv spektra az by sa pri mierne nadpolovicnej rychlosti svetla ktoru by mal kazdy, jeden druhemu jednoducho stratili. A to by ziadny z nich neprekrocil rychlost svetla.. Aj ked by sa to kazdemu z nich zdalo ze prave ten druhy prekonal rychlost svetla. Samozrejme by nesmeli vidiet ziadny iny oporny bod v priestore len jeden druheho.
Ono prazdnemu priestoru je sumafuk co sa v nom akou rychlostou pohybuje. Lubovolne samotne teleso ktore sa v prazdnom priestore bude zrychlovat napriklad 1G nekonecne dlho, bude pocitovat len to pretazenie a svoju relativnu rychlost si nebude mat s cim porovnat.. telesu sa bude zdat, ze ma nulovu rychlost.
Odpovedať Známka: 2.5 Hodnotiť:
 

Ak to teleso ma nenulovu hmotnost, nemoze donekonecna zrychlovat, lebo pri rychlostiach blizkych c by sa velkost sily potrebna na dalsie zrychlovanie prudko blizila k nekonecnu.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pozor. Tvoja úvaha o relativistickom skladaní rýchlostí platí len v rámci statického priestoru. Neberie do úvahy rozpínajúci sa priestor. Priestor samotný sa dokáže rozpínať aj rýchlejšie ako svetlo. A preto najvzdialenejšie objekty vo Vesmíre sa navzájom naozaj vzďaľujú rýchlejšie ako svetlo (čím sa stávajú nepozorovateľnými).

Alebo inak. Ak sa na jednom "konci" Vesmíru vzďaľuje 200Mm/s a na "opačnom" tiež 200Mm/s, tak oni navzájom sa naozaj budú vzďaľovať 400Mm/s, pretože toto vzďaľovanie nie je dané pohybom ale rozpínaním priestoru.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Presne tak. Konečne niekto kto rozmýšľa.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

ved vravim (pisem) ze je to mentalna haluz
Odpovedať Hodnotiť:
 

No, alebo aj oveľa viac. A ešte aby to bolo zložitejšie, treba rozlišovať proper a comoving distance...
Odpovedať Hodnotiť:
 

A co v pripade, ze sa sucet tych rychlosti priblizi "c", teda dilatacia casu bude vo vztaznom bode niekde medzi nimi taka vyrazna, ze rychlost, ktora je pomerom vzdialenosti a casu, prestava existovat? Ako niekto vyssie spomenul, ze budes v limite delit nulou?
Odpovedať Hodnotiť:
 

svetlo je relativne pomale..

https://dopice.sk/mtf
https://dopice.sk/mtg
https://dopice.sk/mth


Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pekne priklady, chvalim za linky :)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tiež by ma to zaujímalo, ale nechce sa mi to počítať :)
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

ja by som to aj vypočítal, ale neviem ako
Odpovedať Známka: 8.3 Hodnotiť:
 

Dnes je Hubblova konštanta okolo 2×10^-18 a časom klesá, aj keď sa rozpínanie zrýchľuje. Hubblova konštanta totiž je pomer derivácie škálovacieho faktoru a(t) k nemu samému, teda H = (d/dt a(t)) / a(t)). Zrýchľovanie expanzie je druhou deriváciou škálovacieho faktoru, a to je síce kladné, napriek tomu dH/dt je záporné.

Teda konkrétna vzdialená galaxia od nás ide preč a jej rýchlosť vzďaľovania stále rastie, ale pomer jej rýchlosti ku vzdialenosti (teda relatívna rýchlosť vzďaľovania) stále klesá. Niektoré galaxie už voči nám dávno prekročili rýchlosť svetla, takže ich nemôžeme pozorovať.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

relativna rychlost vzdialovania voci comu ked pises ze pomer klesa.
Odpovedať Známka: -3.3 Hodnotiť:
 

Od nás. A relatívna vzhľadom na jej veľkosť.
Odpovedať Známka: 6.0 Hodnotiť:
 

Nie je celkom jasné, či sa rozpínanie vesmíru zrýchľuje, alebo nie. Ale ak áno, tak scenár, ktorý v podstate opisuje Tvoju prvú otázku, sa volá Big Rip. Je to situácia, kedy je rozpínanie vesmíru tak obrovské, že prekoná všetky ostatné elementárne sily a roztrhá všetky elementárne častice.

Druhú otázku si treba položiť inak. Keďže rýchlosť rozpínania, resp. vzďaľovania objektov od seba narastá so vzdialenosťou, správna otázka je, ako ďaleko musia byť objekty od seba, aby sa, vplyvom rozpínania vesmíru, vzďaľovali rýchlosťou väčšou ako je rýchlosť svetla?

Rýchlosť svetla je cca 300 000 km/s, rýchlosť rozpínania je cca 70 km/s na megaparsek. 300 000 / 70 = 4 285 megaparsekov, čiže asi 14 miliárd svetelných rokov.
Odpovedať Známka: 7.1 Hodnotiť:
 

technicky by tym padom mohol byt vesmir starsi ako 14miliard rokov, len mi uz dalej proste nevidime lebo sa to rozpina rychlejsie ako svetlo ..
Odpovedať Známka: 7.5 Hodnotiť:
 

Správne uvažuješ. A teraz si predstav, že tie najvzdialenejšie objekty nie sú od nás vzdialené "len" cca 14 miliárd svetelných rokov, pretože my sa teleskopmi pozeráme na vesmír do minulosti. Tzn. že dnes sú najvzdialenejšie objekty, ktoré pozorujeme oveľa ďalej. Niekde som čítal (tuším na Quora.com sa niekto pýtal a jeden fyzik mu odpovedal), že vesmír ma už priemer cez 90 miliárd svetelných rokov, t.j. vzdialenosť tých najvzdialenejších objektov od nás je ohromná. Neviem presne aká lebo na teóriu relativity nemám dostatočnú kapacitu mozgu :) Ale ak uvažujeme, že sme v strede vesmíru, tak vzdialenosť najvzdialenejších objektov od nás je zhruba polovičná teda asi 45 miliárd svetelných rokov.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Našiel som toto https://www.quora.com/How-big-is-the-universe-14

Nie je to presne tá odpoveď, ktorú som hľadal, ale je to zaujímavé čítanie, a je tam uvedené, že polomer vesmíru je zhruba 46 miliárd svetelných rokov. Takže dobre som si to pamätal :)
Odpovedať Hodnotiť:
 

"nebude mozne cestovat ani na tie najblizsie objekty?" - skus si tu otazku citat do vtedy, kym neprides na to, ze je to somarina.
Odpovedať Známka: -6.7 Hodnotiť:
 

Tak som si urobil par prepoctov aby som dostal ako-tak "predstavitelnu" predstavu o miere rozpinania. No neviem ci som urobil niekde chybu alebo je chyba v clanku - vychadza mi ze Slnko od Zeme (Zem od Slnka) je kazde 3 sekundy o meter dalej. Ked si to clovek porovna s tym, ze Mesiac je kazdy rok o 5cm dalej...
Odpovedať Známka: -2.0 Hodnotiť:
 

Korekcia - asi som sa sekol o 10^6, teda meter za 3 000 000 sekund. To uz nieje "mimo misu". Mal som este par sekund porozmyslat nez som stlacil "pridat" (prispevok).
Redakcia: mozete tuto odpoved vratane povodneho prispevku zmazat nech nezavadza v diskusii.
Ujo horar 14:35 : ano, o tom viem ale nechcel som komplikovat prispevok (robit z toho clanok).
Odpovedať Známka: 3.3 Hodnotiť:
 

V takom pripade staci merat rucne a vyjde to bez zmeny, lebo aj pravitko sa priekazne natiahne.
Odpovedať Známka: 4.7 Hodnotiť:
 

Rozpínanie vesmíru v súčasnosti má, dovolím si tvrdiť, minimálny, až žiaden vplyv na gravitačne viazané planéty voči ich hviezde.
Odpovedať Známka: 5.6 Hodnotiť:
 

Na to, aby prispevok bol zmazany, nestaci (netreba) poprosit, ale v ziadosti musis uviest, ze rychlost vzdalovania sa pomerne relativne zvacsuje priekazne celkom dost.
Odpovedať Hodnotiť:
 

njn, mea culpa
A vynechal si "vyrazne"
Odpovedať Hodnotiť:
 

ja som prepocitaval .. inak .. ze za 1 miliardu rokov sa vesmir nafukne o 6,85%
za rok o 0,0000000068474814504876 %


pri vzdialenosti zem mesiac by to teoreticko-matematicky bolo nafuknutie o rovnake percento .. takze cca 2,6 cm za rok ale predpokladam ze tam nebude nic kvoli vplyvu gravitacie na tak malu vzdialenost

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Ak sa vesmir rozpina do priestore, co je za nim? V akom priestore sa rozpina?
Odpovedať Známka: -2.5 Hodnotiť:
 

Vesmir aj priestor je nekonecny a rozpina sa.
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Kokotina. Vesmír nie je nekonečný, a vedel to už Albert, keď povedal, že ľudská hlúposť a vesmír sú nekonečné, ale u tej druhej si nie je celkom istý. Dnešné poznatky už hovoria o konečnej veľkosti vesmíru.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Hm, ale ako to vedia? Za veľkou stenou CMB môže byť prakticky čokoľvek. Resp. vieme dobre povedať, aký veľký je pozorovateľný vesmír, ale neviem si celkom dobre predstaviť, čo vlastne môžeme vedieť o tom, čo je už momentálne za hranicou pozorovateľnosti, koľko toho môže byť a ako to tam asi vyzerá.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Zatiaľ sú to samozrejme len teoretické predpoklady, ale tými začali všetky v súčasnosti overené teórie. Tak isto ako aj multivesmír je zatiaľ len v rovine hypotéz, ale ukazuje sa, že by táto hypotéza mohla byť pravdivá. Už to že náš vesmír ma všetky fyzikálne konštanty presne na milióntiny/miliardtiny vyladené tak, aby vznikol presne taký vesmír ako ten náš, s možnosťou existencie života a inými predpokladmi (existencia a vznik galaxii, hviezd, čiernych dier,...), poukazuje na to, že existuje nejaký multivesmír s 10^100 až 10^500 vesmírmi, kde neustále vznikajú a zanikajú vesmíry "ako na bežiacom páse". V takomto multivesmíre existuje predpoklad existencie evolúcie parametrov jednotlivých vesmírov, a z toho vyplýva, že takto mohol vzniknúť aj ten náš vesmír a vysvetľuje to prečo má tak "dokonale" nastavené fyzikálne konštanty. Ak zavrhneme existenciu multivesmíru tak akoby sme prijali hypotézu, že náš vesmír stvoril nejaký bradatý sivý deduško, ktorého nazývajú istí ľudia Boh.

Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Pokračovanie:

Ale to som odbehol do celkom inej témy :)
A vlastne ani nie. Pretože si môžeme položiť otázku kam sa náš vesmír rozpína. Odpoveď znie, že do iného rozmeru, teda do 4. priestorového rozmeru, resp. 5. priestoročasového rozmeru. A z toho vyplýva, že náš vesmír nemôže byť nekonečný, ale zaberá konečný objem, inak by sa predsa do multiverza nepomestilo všetkých tých 10^500 vesmírov :p
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pred Albertom to vedel už aj Pacho, rešpektovať. jeho stará mať.
Koniec sveta teda vesmíru je za tou veľkou vodou a plotom, čo je za ňou.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Čo to znamená, že na megaparsek? Vďaka za vysvetlenie.
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Že ak máš dva objekty, ktoré sú od seba 1 megaparsek, ich vzájomná vzdialenosť sa zväčšuje každú sekundu o asi 70 km.

Po prerátaní do základných jednotiek je to zhruba 2 attometre za sekundu na meter, čiže 2×10^-18 za sekundu. Teda vzdialenosť dvoch ľubovoľných bodov vo vesmíre sa zväčší každú sekundu na asi 1.000000000000000002 svojej pôvodnej hodnoty.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Tak to nie je zase tak rýchle, nie?
Odpovedať Hodnotiť:
 

Na našich škálach je to samozrejme nič. Ale vo vzdialenosti 14 Gly je to už rýchlosť svetla.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

parsec...paralaxsekunda
tuším vzdialenosť na akú by sme obežnú dráhu Zeme od Slnka videli v 1 uhlovej sekunde, tak 3,26 LY sa mi zdá
a Mega je Mega!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

... vidim ze tu je vela odbornikov ... Ja ... Ztratil som sa niekde v polovici clanku ...
Odpovedať Známka: -1.4 Hodnotiť:
 

konecne mozem kludne spavat
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

neboj, tak ľahko o svoje mesiace neprídeš :-)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

...no len to tu moc nerozmazávajte, dozvedia sa o tom politici a sme v ... ako nám začnú bulikať, že treba len počkať, že parkovacie miesta, cesty, dialnice sa nám "roztiahnu" ...
ale roztiahne sa len viete čo, <> na Krížnej v BA ale aj tej treba zaplatiť ...
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Rád bi som pridal jednu poznámku..
A to CELÁ tá ňeprekonaťeľná ríchlosť svetla sa vsťahuje LEN a IBA na akademický vesmír!
A to je takí ktorí je viďieť!
Čokoľvek ostatné čo tu bolo a už ňie je viďieť LEBO sa to od nás vzďaluje ríchlejšie ňež ríchlosť svetla! SAMOZREJME AKADEMICKÍ vesmír striktnňe popiera že to vôbec existuje!
A preto (a LEN preto!) je ríchlosť svetla ňeprekonaťelná!
Odpovedať Známka: -7.8 Hodnotiť:
 

..si radši počkám, až sa k tomu vyjadrí Ondrej macko, čo na to povie jaký názor..

(najma, aby sa pri FTL-rýchlostiach dala krájat CIBULA!, na tablete, (pri súčasnom pozeraní Markízy, z dvb-tv..)
Odpovedať Známka: 5.0 Hodnotiť:
 

^^~~~~PRIEKAZNE~~

..pričom prezeranie fotiek a videí Janky H. je už popri rozpínaní Slnečnej Koróny len a jedine priekazne povinne-volitelné..
Odpovedať Známka: 2.0 Hodnotiť:
 

Čo je podľa vás na konci vesmíru?
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

nieco podobne ako na konci sveta (zeme)
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

takže nohy tam visia do ništu??
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Priekazne Reštaurácia!
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Nekonecne ma tesi, ze sa tu seriozne diskutovalo k teme, teda clanku. Rad sa sice zasmejem, ale ak vynecham poslednych par trapnych prispevkov, som rad, ze som si mohol precitat pomerne odborne komentare k teme. Prispievat nebudem, teoria relativity spolu s kvantovou teoriou ne je pre kazdeho, a dufam ze sa vsetci este dozijeme novych potvrdenych fyzikalnych teorii, ktore zjednotia relativitu a kvanta do jednej teorie.
Odpovedať Známka: 10.0 Hodnotiť:
 

Vedecke sympózia sú úplne zbytočné. Dsl.sk stačí.
Odpovedať Hodnotiť:
 

https://www.aldebaran.cz/bulletin/2018_21_hub.php
Odpovedať Hodnotiť:
 

Vesmír je nekonečne zakrivený do konečnej podoby a tvaru. Ale čo ak sa nerozpína, ale iba v kulminačnom bode zakrivuje priestor sám do seba, ako keď sa roluje 2D podkolienka z najširšieho miesta smerom dole, čiže okolité svetlo sa stráca za červeným posunom, mení sa šípka času.

V nekonečne veľkom, nekonečne priamom priestore môže existovať nekonečné množstvo vesmírov, ktoré medzi sebou nekolidujú lebo majú za svojim uzatvoreným horizontom udalostí (z pohľadu nestranného pozorovateľa) odlišné fyzikálne vlastnosti hmoty a gravitácie. Sú to vlastne v nekonečnom priestore "Čierne diery" multivesmírov do ktorých sa nedá vstúpiť, nazrieť ale ani z vnútra sa nedá vykuknúť von, smerom Stvoriteľovi priamo do kuchyne. Možno sa takéto dva nezbedné mulťáky cca pred 14-mld.rokmi sťukli o seba pričom v mieste ťukesu vznikol Veľký tresk ako keby ich mocný eštébák, Dr.Doktor-Mečiar, otec Vesmírov, kopol do rici. Však ho doma vítajú medzi dverami; "Pán Boh prišiel domov".
Odpovedať Známka: 0.0 Hodnotiť:
 

Ľudia ja obdivujem to že aj chápete to o čom tu píšete. Mne sa to nikdy nepodarí aj keď tá jedna teória že veľký tresk mohol vzniknúť zrazenín sa dvoch vesmírom sa mi celkom páči.
Mohol by mi ale niekto z vás napísať aký je pre mňa alebo pre kohokoľvek praktický význam to že vieme že vesmír sa rozpína a vieme už aj akou rýchlosťou.
Neberte to prosím v zlom, ja to len chcem vedieť.
Ďakujem.
Odpovedať Hodnotiť:
 

Pouzijem 2 priklady ktore som kedysi pocul v popularno-naucnom audiovizualnom "dokumente". Nebudu sice priamo k otazke rozpinania vesmiru ale su pekne nazorne:
K comu su nam anticastice? - ked ta budu scanovat na tomografe tak pomocou pozitronov.
K comu je nam relativisticka korektura Newtonovych ci Keplerovych zakonov ked s ich pouzitim dokazeme pocitat (predikovat) pohyby telies na niekolko desatinnych miest a to nam (v praxi) staci aj na navedenie sondy ku Plutu* ? - Keby si na druziciach s spomocou ktorych urcujes polohu nemal velmi presne hodiny a nezahrnul do vypoctov aj relativisticke posuny, v radoch desiatok hodin by sa ti v systeme nascitali chyby v radoch kilometrov.
Odpovedať Hodnotiť:
 

* v praxi sa trajektoria pocas cesty meria a koriguje - s takou presnostou ju zo Zeme nevystrelime aby sme ju nechali "plavat" priestorom len podla gravitacnych zakonov, nieto este aj relativistickych
Odpovedať Hodnotiť:
 

Tak toto mi je jasné a chápem význam.
Ďakujem.
Odpovedať Hodnotiť:

Pridať komentár